Regionálne pochúťky

Regionálne pochúťky

kelnerka trzymająca w ręku talerz na którym znajdują się warzywa i kozi ser
Dobre jedzenie to podstawowy składnik każdych udanych wczasów. W parze z dziedzictwem przyrody i historii idzie w Małopolsce ponadprzeciętne bogactwo regionalnych przysmaków i specjałów, z których aż 230 wpisano na krajową listę produktów regionalnych, a 14 figuruje na prestiżowej liście unijnych certyfikatów Chroniona Nazwa Pochodzenia lub Chronione Oznaczenie Geograficzne. Od góralskich serów, przez krakowskie obwarzanki i bajgle, Pstrąga Ojcowskiego i ryby z Doliny Karpia, sztukę kiszenia z Charsznicy i wiejskie kiełbasy po beskidzkie jabłka, śliwki i spadziowe miody – na kulinarnej mapie Małopolski każdy znajdzie coś na swoje podniebienie.

Ochutnávanie Malopoľska treba začať od syra, ktorý uchvátil labužníkov v celej Európe, čiže od oštiepka. Jemný a delikátny, s vôňou dymu špeciálne vyberaného dreva a horskými lúkami, vzniká z ovčieho mlieka nielen v poľských horách. Ochutnať treba aj podhalanskú bryndzu, čiže mäkký a čerstvý syr s ostrou, špecifickou chuťou.

Mnoho originálnych jedál a kulinárnych výrobkov pochádza zo samotného Krakova. V hlavnom meste Malopoľska treba ochutnať žurek po krakovsky alebo červený boršč. Krakovskí pekári pečú obvaranky zavinuté do špirály v podobe prsteňa posypané makom, soľou alebo sézamom a zlatisté, krehké praclíky; tie prvé sú považované za symbol mesta. Menej známy je prądnický chlieb, hoci sa v okolí Krakova pečie minimálne od XV. st. Nie je to hocijaký chlieb: skutočný prądnický bochník je meter dlhý a váži viac ako 10 kilogramov! Iné krakovské pekárenské výrobky to sú okrúhle znamenité koláčiky, so smotanovo-krémovou vrstvou cukrovej polevy a plnené vrstvou ovocnej marmelády a bajgle z Kazimierza, čiže žemle s dierkou v strede, posypané napr. černuchou, kmínkom, makom, soľou. Originálne pekárenské výrobky nie sú iba krakovskou špecialitou: každého labužníka uchváti drožďový jodłownický koláč so syrom, posypaný posýpkou jurajský koláč alebo pozdĺžna pšeničná žemľa – lisiecká kukla. Hlad zaspokojí oválny, posypaný zmliaždenými zrnami pšenice žarnový chlieb z Łomnej alebo jurajský chlieb, ktorý je vďaka dodatkom zemiakových lupienkov veľmi dlho čerstvý.

Nikoho netreba presviedčať o tom, že čerstvé pečivo chutí najlepšie s medom, pretože kôrka a mäkké vnútro nasiaknu sladkosťou pochádzajúcou z horských pasienok. Práve tam, medzi jedľovými a smrekovými lesmi vznikajú najlepšie medovicové medy (malopoľský a sądecký). K regionálnym výrobkom patrí aj wielická soľ, moderná zmrzlina alebo slávny, podporujúci organizmus kapucínsky balzam. Spomedzi syrov a mliečnych výrobkov je potrebné spomenúť, okrem oštiepka a bryndzy, také pochúťky ako: redykołka (údený syr v tvare zvieraťa, srdca alebo vretena), žinčicu (srvátka z ovčieho mlieka), gazdovský syr (tzv. gołka, kucok alebo kara; syr celý vyrobený z kravieho mlieka) a bundza (lahodný, ľahko kyslastý a orechový syr v tvare bochníka).

Nápoje reprezentujú silné trúnky – vyrábané zo sliviek łącká a wyborowa slivovica, ako aj pripravované na báze ovocia jarabiny jarzębiak izdebnicky a sladká jarabinovka.

K najzaujímavejším údeninám patrí lisiecka klobása, vyrábaná v Liszkach a Czernichowe pod Krakovom. Mala by byť pripravovaná z najlepšieho bravčového mäsa a údená voňavým dymom zo špeciálne vyberaného ovocného stromu. K regionálnym mäsovým výrobkom patria aj telíčka zatorských husí a podhalanská jahňacina.
Oplatí sa ochutnať aj ovocie a zeleninu, také ako charsznická kyslá kapusta, fazuľa „Pekný Jaś” z doliny Dunajca, łukowická sušená slivka ako aj suska sechlońska, čiže iný druh sušenej slivky. Z Malopoľska pochádzajú aj tradičné odrody jabĺ z Raciechovíc, ako aj Łącka.
A na koniec zvláštna špecialita: zatorský kapor z okolia Zatora, kde sa už od XII. st. v mnohých rybníkoch v „Doline Kapra“ chovajú ryby .

Multimédiá